na stránkach spoločenstva "Duša fujary",
ktoré vzniklo v roku 2006 v Očovej

Hovorí sa, že fujara má "dušu". Kto ju chce spoznať, musí milovať...


Večer, keď je krajina ponorená do pokoja, pod rúškom tmy je čas na lásku. Zavrime oči a počúvajme hlas prírody, matky - Poľany.


Zmĺkli vtáci a v tichu noci už počuť len čarovnú pieseň horského potoka.


A vtedy berieme do rúk fujaru a skúšame sa s ňou rozprávať.

Priatelia, tak to bol naozaj zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem! Matka Poľana sa nám ukázala v plnej kráse a účastníci 1. Fujarového chodníka boli úprimne dojatí. Stál som na vrchole na kraji skaliska, podo mnou priepasť a obrovský kráter vyhasnutej sopky, kde pred mnohými miliónmi rokov boli položené základy tej krásy, na ktorú sa teraz dívam. Prechádzam očami dolu Hrochotskou dolinou a spomínam na mojich predkov, ktorí sa tu narodili a prežili ťažký, ale krásny život.